Bezpečnosť energetických zdrojov a potravinová bezpečnosť Európskej únie v kontexte vojny na Ukrajine dominuje už tretiemu marcovému zasadnutiu europarlamentu, ktoré sa po dlhom čase koná v normálnom režime bez on-line vstupov.
Najväčšia diskusia sa samozrejme točí okolo možného odrezania sa EÚ od ruských dodávok plynu, kde ja opakovane nástojím, že pokiaľ čo sa musíme snažiť čo najrýchlejšie znižovať našu závislosť na dovoze plynu z Ruska, okamžité zastavenie kohútikov by bolo devastačné až likvidačné pre našu ekonomiku.
Obzvlášť to platí pre štáty ako Slovensko, Bulharsko, Maďarsko alebo Česko, ktorých závislosť práve na ruskom plyne je takmer 100 percentná. Naopak, zrýchlené, ale stále iba postupné (možno v rozpätí 5-6 rokov) znižovanie závislosti od ruských dodávok plynu je nielen veľmi potrebné, ale do veľkej miery aj motivačné v dosahovaní našich klimatických cieľov.
V súvislosti s našimi klimatickými cieľmi treba ale zdôrazniť, že nahrádzať ruský plyn skvapelneným LNG plynom a uhlím by bolo navyše veľmi kontraproduktívne. Nahrádzali by sme fosílne palivo tým istým fosílnym palivom, a to pri potrebe opätovne investovať do prispôsobovaní plynárenskej infraštruktúry. Navyše, v rozpore s európskymi hodnotami ako je ochrana ľudských práv by bolo aj nahrádzanie ruského plynu skvapalneným plynom z Kataru alebo zo Spojených arabských emirátov, ktoré majú od demokracie veľmi, ale veľmi ďaleko.
O tom, ako a vďaka čomu by závislosť na ruskom plyne mala znižovať EÚ a konkrétne Slovensko napíšem nabudúce.
