Vstupu do EÚ presne pred 16 rokmi predchádzala dlhoročná adaptácia slovenskej legislatívy, ekonomiky a administratívy. Celý ten proces som z Bruselu dokumentoval svojimi príspevkami do Slovenského rozhlasu a cez TASR prakticky do všetkých médií ako vôbec prvý spravodajca zo Slovenska od roku 1993. S odstupom času len žasnem, ako sme vôbec také štrukturálne reformy, teda hlavne škrty a bolestivé premeny dokázali na Slovensku urobiť a vyrovnať sa s nimi.
Či už si vezmeme explóziu nezamestnanosti, divoké formy zmeny vlastníctva podnikov, tzv. ozdravovanie bankového sektoru, neustále meniacu sa legislatívu, ale aj totálne prispôsobenie sa pravidlám EÚ v každej oblasti, dokonca aj prijatím záväzku urýchlene zatvoriť funkčné bloky jadrovej elektrárne, to boli všetko procesy za ktoré by dnes každý členský štát načtŕčal k pokladnici EÚ obe ruky. Často sme na výber ani nemali, lebo vstúpiť sme chceli my do EÚ a nie EÚ k nám.
Ak sa to napriek rôznym zakopnutiam všetko nakoniec podarilo nejako zvládnuť, potom sa mi chce veriť, že zvládneme aj koronakrízu. Dnes sme totiž plnoprávnym členom EÚ, môžeme ju formovať, musíme z nej čo najviac profitovať, ale čo naefektívnejšie do nej aj prispievať.
Pri potláčaní negatívnych dôsledkov krízy bude všetko záležať, ako sa novej vláde podarí tento proces nastaviť a riadiť. Ako úspešne si s krízou poradíme, bude záležať aj od toho, ako efektívne dokáže vláda využiť ponúkajúce sa nástroje EÚ v prospech našich podnikateľov, živnostníkov, zamestnancov, v prospech nášho školstva, vedy, výskumu, priemyslu, energetiky a obchodu.
