V hľadaní odpovede na túto otázku je veľa premenných a niekoľko neznámych, ale ako na ňu odpovie nielen Slovensko, ale aj celá Európska únia, od toho sa bude odvíjať, aký život budeme žiť. Nielen koľko podnikov skrachuje, koľko ľudí príde o prácu a kedy znova naštartujeme ekonomiku, ale aj koľko ľudí bude ohrozených na životoch.
Po šiestich týždňoch, ako sa začal koronavírus šíriť po Európe a v niektorých krajinách vzal tisíce životov, stále nevieme, aký postup je najlepší a všetky štáty improvizujú. Nikto sa nechce dopustiť fatálnej chyby, ktorú by už nebolo možné napraviť a po neúspešných počiatočných pokusoch o divoké „premorenie“ vírusom je každý skôr opatrný a všetci hovoria iba o postupnom uvoľňovaní prijatých obmedzení. Aj napriek spomaleniu šíreniu vírusu vo Francúzsku, jeho prezident Emmanuel Macron odložil včera otváranie o ďalší mesiac a dočkal sa veľkej kritiky.
Európska komisia sa opäť vracia k svojmu dokumentu Európska cestovná mapa exitu z koronapandémie a nástojí najmä na koordinovanom prístupe všetkých štátov. Navrhuje, aby bolo uvoľňovanie naozaj postupným. Hľadaniu správneho postupu nepomáha, že zatiaľ vôbec nevieme ani to, či a kedy nejaký účinný a zároveň bezpečný liek (antivirotikum) a takisto účinnú vakcínu, sa v dohľadnom období podarí nájsť. Takisto sa ukazuje, že ani používanie pľúcnych ventilátorov, ktoré sa tak snažíme čo najviac nakúpiť, nemusí byť v boji o záchranu pacienta nápomocné. Pokiaľ ide o Slovensko, určite sa mu nepodarí ostať ostrovom a vzhľadom aj na to, čo sa včera stalo v pezinskom domove seniorov, môže byť aj u nás takýchto potenciálnych ohnísk koronavírusu viac a nemôžeme sa spoliehať len na to, že na Slovensku krízová situácia nemá kde, z čoho a ako prepuknúť.
Preto sa Slovensko a jeho vláda musia snažiť, aby postup koronaexitu koordinovalo so susedmi a najlepšie so všetkými štátmi EÚ a aby to čo najviac vyhovovalo vývoju situácie u nás. Domáhajme sa tiež toho, aby dochádzalo k automatickej výmene skúseností s liečbou vírusu COVID-19.
Podľa mnohých expertov by mal byť región strednej Európy v porovnaní s doteraz oveľa viac postihnutými štátmi naozaj predsa len trochu viac ušetrený, aj pokiaľ ide aj o takzvanú smrtnosť a celkovú úmrtnosť. A zdá sa, že to nie je iba vďaka načas prijatým opatreniam, ale možno je to aj našimi odlišnosťami, či už ide úroveň znečistenia ovzdušia, genetiku či mieru zaočkovania proti TBC. To nás ale nemôže ukolísať a očakávané uvoľňovanie opatrení nemôže v žiadnom prípade viesť k výraznému nárastu ochorení a tým k vyvolaniu kolapsu zdravotníctva, ako sa to udialo v severnom Taliansku.
