Dnešný summit Európskej únie mal byť strategickým, najmä pokiaľ ide o jej ďalší vývoj. Mal prispieť k tomu, aby sa únia stala silnejšou, demokratickejšej a zjednotenejšou. Európske inštitúcie a jednotliví lídri žili v posledných troch rokoch viac brexitom ako tým, čo by mala únia prioritne ohľadom svojej budúcnosti riešiť a aj preto sa top-politici ako predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker nazdávali, že máj 2019 bude už pre úniu ten správny čas na skutočnú reflexiu a strategické rokovania. Dnes je jasné, že na dohadovanie akejkoľvek stratégie je príliš skoro. Kauza brexit sa neskončila a my dnes vôbec nevieme, či ešte Veľká Británia z EÚ naozaj odíde a ak áno, tak kedy to bude. Londýn ide dokonca do volieb do Európskeho parlamentu, niektoré britské strany začali živú kampaň a tak je jasné, že aj keď si na Slovensku budeme voliť 14 europoslancov, v júli budú môcť nastúpiť v bruselskom sídle Európskeho parlamentu iba trinásti. Jedine, že by Spojené kráľovstvo dohodu o brexite do júla predsa schválilo a zorganizovanie volieb by bralo iba ako akýsi veľmi nákladný prieskum nálad a politických preferencií svojich občanov.
Ani postoje k tomu, kam by mala Európska únia po voľbách a po brexite (ak sa nakoniec uskutoční) smerovať, nie sú medzi jednotlivými členskými štátmi bližšie. Niektoré vlády sa vyslovujú za prehĺbenie integrácie, iné pôsobia skôr až príliš odstredivo. Je isté, že seriózna debata o ďalšom smerovaní únie bude môcť začať až po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré budú akýmsi referendom o tom, akú Európu chceme mať. Mimochodom, tento summit hostí členský štát čeliaci po Poľsku a Maďarsku možno najväčšej kritike zo strany Bruselu, pokiaľ ide o uplatňovanie princípov právneho štátu. To tiež o niečom hovorí a tak je veľmi pravdepodobné, že tak dlho očakávaná strategická schôdzka sa nakoniec zvráti na nechutnú bitku o rozhodujúce posty v EÚ, čiže o náhradníkovi Jeana Claudia Junckera na poste predsedu budúcej Európskej komisie, nástupcovi na post predsedu Európskej rady po Donaladovi Tuskovi a prezidentovi ECB po Mariovi Draghim. Ale aj tu sa dá iba ťažko čakať konečná dohoda a oveľa dôležitejší bude summit, ktorý bude zvolaný začiatkom júna, kedy bude jasné budúce politické zafarbenie Európskeho parlamentu.
O to dôležitejšie je, ako dopadnú európske voľby, a to v každom štáte, vrátane Slovenska, kde sa konajú 25.mája. Aj keď je pravda, že Európsky parlament nemá stále všetky právomoci, ktoré prislúchajú národným parlamentom, v týchto voľbách ide najmä o to, aká väčšina sa na európskej úrovni sformuje a aké náročné bude uplatňovanie rozhodovacieho procesu a tým prijímanie akýchkoľvek rozhodnutí, vrátane legislatívnych návrhov. Z prieskumov vyplýva, že je isté, že dve doteraz najsilnejšie skupiny – európski ľudovci a európski socialisti už nebudú mať v novom parlamente väčšinu, aby mohli presadiť svoju vôľu. Teraz ide o to, aká nová väčšina sa v EP sformuje, či v nej budú obe tieto skupiny, ktoré nové pribudnú, a či tá nová väčšina bude aj akcieschopná alebo sa po prvých testoch rozpadne a celý rozhodovací proces bude paralyzovaný.
