S najväčšou pravdepodobnosťou už zajtra schvália európski lídri štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ pre Ukrajinu a Moldavsko. V podobnom duchu sa už vyjadril aj Európsky parlament. Treba ale zdôrazniť, že Ukrajina, na ktorej území prebieha vojna zo strany Ruska, dnes ani zďaleka nespĺňa podmienky na to, aby sa členom únie stala už o niekoľko rokov. Potrvá to určite oveľa dlhšie, iste viac ako jedno desaťročie aj keby vojna skončila zajtra. Ukrajina totiž nevyhovuje ani tým kritériám, ktoré muselo napríklad Slovensko spĺňať na to, aby tento štatút oficiálneho kandidáta dostalo približne pred štvrťstoročím.
Znamená to, že ide o jasné symbolické gesto, ktoré je geopolitickým rozhodnutím EÚ silno podporiť Ukrajinu a zároveň ukázať Moskve, že to únia s podporou Ukrajiny myslí vážne. Popri Ukrajine sa “previezlo” aj Moldavsko, ale medzi odporúčané krajiny sa nedostalo Gruzínsko, čo je ale v tomto svetle negatívnym a nepochopiteľným signálom pre jeho obyvateľov. Ak hovoríme o politických gestách, malo by takýto štatút dostať aj Gruzínsko.
Udelenie štatútu kandidátskej krajiny si Ukrajina vyslúžila svojim odporom voči ruskej vojenskej agresii a nie realizáciou potrebných reforiem. Ak ide najmä o politické gesto a vyjadrenie podpory, nemožno ale potom zabúdať na spomínané Gruzínsko a najmä viaceré akoby stále opomínané krajiny Západného Balkánu. Rokovania o vstupe do EÚ vedie totiž Brusel iba so Srbskom a Čiernou Horou, zatiaľ čo Severnému Macedónsku, Albánsku a Bosne a Hercegovine teraz jasne hrozí, že ich v tomto procese rýchlo pripojená Ukrajina a Moldavsko dokonca predbehnú. To by voči nim tiež nebolo férové.
