Dobré správy zo summitu: Najväčší balík schválený.Horšie správy: Takmer všetko ostatné.
Pre finančné trhy a tým aj odpich slovenskej a európskej ekonomiky z recesie je výbornou správou, že sa dnes skoro ráno európski lídri na summite v Bruseli dohodli nielen na tradičnom sedemročnom rozpočte EÚ, ale aj na mimoriadnom balíku na obnovu a zvyšovanie odolnosti európskej ekonomiky utlmenej koronakrízou, známom pod názvom EÚ budúcej generácie.
Všetky detaily dohody treba poriadne preštudovať, ale už teraz sa dá povedať, že ostatné okolnosti okrem celkového schválenia sa dostali do nepriaznivejšieho alebo negatívnejšieho svetla, ako vyzeral pôvodný návrh Európskej komisie a ešte viac oproti tomu, čo chcel Európsky parlament.
Jedinými skutočnými víťazmi sú tzv.frugals, čiže skupina šetrných alebo skúpych štátov – Holandsko, Dánsko, Rakúsko a Švédsko, ktoré dostali všetko, čo chceli. Podarilo sa im oproti návrhu EK znížiť celkovú sumu na celkový sedemročný rozpočet, ako aj pomer grantov k pôžičkám v tzv. Fonde obnovy a zvyšovania odolnosti. A zároveň skrátiť dotácie na viacero programov a ešte k tomu si vybojovať zľavu zo svojich príspevkov do rozpočtu EÚ.
Vyhralo aj Nemecko, ktoré ako predsedajúca krajina sprostredkovalo dohodu a navyše si popri šetrných štátoch takisto vybojovalo rabat a isto je aspoň vo vnútri spokojné aj s dosiahnutými škrtmi v grantoch.
Všetci ostatní získali oveľa menej (nejde iba o peniaze, ale aj o podmienky a okolnosti) a isto nevyhrali ani inštitúcie (EK a EP), ktoré presadzovali európske priority a hodnoty. Prečo nevyhrali inštitúcie, hoci to oficiálne nepriznajú, keď sa dosiahla dohoda, po ktorej tak veľmi túžili?
Pretože sa nepodarilo presadiť viacero vecí:
– Drasticky menej pôjde na zdravotníctvo, hoci sme v EP vyzvali na vytváranie Európskej zdravotnej únie
– Oveľa menej pôjde na program Horizon Europe, ktorý mal ambíciu zmodernizovať EÚ
– Oveľa slabšie sa do textu dostala nevyhnutnosť rešpektovať zásady právneho štátu
– Okrem novej dane z nerecyklovateľných plastov sa nepodarilo presadiť žiadne ďalšie tzv.vlastné zdroje do rozpočtu EÚ, hoci Komisia im bude postupne môcť navrhovať uhlíkové clo, digitálne clo alebo aj daň z finančných transakcií.
Pre Slovensko okrem zníženia celkovej sumy, ktorú bude môcť dostať v rámci nenávratných grantov z Fondu obnovy a zvyšovania odolnosti sú dôležité aj tieto správy:
– Slovensko dostane približne o pol miliardy eur menej ako navrhovala Európska komisia
– Až 70 percent prostriedkov Fondu obnovy… musí využiť už v prvých dvoch rokoch 2021-2022
– Nevyhnutnosť rýchlo predložiť Plán obnovy, ktorý musí byť úzko zviazaný s odporúčaniami EK, ako aj ďalšími podmienkami v reformách
– Zníženie rozpočtu pre Fond spravodlivej transformácie a zníženie prostriedkov pre podporu solventnosti firiem postihnutých krízou.
Opakujem, je vynikajúce, že sa lídrom podarilo dosiahnuť dohodu. A je to výborná správa aj pre Slovensko, hoci slovenský premiér Igor Matovič odchádza zo summitu o približne pol miliardy eur s menšou sumou peňazí a s výraznejšími povinnosťami. Slovensko ale aj tak dostane bezprecedentnú sumu peňazí, z ktorej podstatnú časť bude musieť ale využiť už v prvých troch rokoch, či už ide o peniaze z Fondu obnovy, ostávajúce peniaze z dobiehajúceho sedemročného rozpočtu a nové peniaze z budúceho sedemročného finančného plánu.
Teraz vládu čaká veľká úloha doma. Treba vypracovať, predložiť a obhájiť Plán obnovy, ktorý bude dobrým pre krajinu, jeho ekonomiku a najmä pre našich občanov. Pripraviť nielen množstvo projektov, ale aj kapacity schopné tieto projekty implementovať. Tento plán musí nielen naštartovať ekonomiku, ale pomôcť jej občanom a hlavne celej krajine zmeniť sa na modernejšiu a zelenšiu.
Dosiahnutie dohody na summite je výbornou správou pre európsku ekonomiku a európske financie, keďže inak ako pozitívne ju nemôžu prijať ani finančné trhy a ani vlády štátov, ktoré sú najviac postihnuté koronakrízou a nedisponujú dostatočnými prostriedkami, aby naštartovanie ekonomiky zabezpečili iba vlastným úsilím. Je to dobrá správa aj pre slovenské a európske podniky a pre našich občanov. Európska únia je unikátny projekt a napriek celému zoznamu menej nepriaznivých okolností, ktoré aj ja často kritizujem, európski lídri ukázali, že keď treba, vedia sa aj dohodnúť.
Ako každá dohoda, aj táto spôsobila, že ňou niekto získal viac, iný menej, že niekto je spokojný viac a iný menej. Spomínal som už, že skutočnými víťazmi je skupina šetrných štátov na čele s Holandskom, vyhralo aj Nemecko a v rámci Fondu obnovy aj južné štáty EÚ ako Španielsko, Portugalsko a Taliansko a Grécko, z ktorých hlavne prvé tri výrazne postihol aj zdravotný aspekt koronakrízy. Pokojne môžeme povedať, že medzi tými, ktorí môžu byť spokojní s celkovým objemom peňazí patrí aj Slovensko, hoci v rámci Fondu obnovy dostane o niečo menej ako bol pôvodný návrh Európskej komisie. Ak zrátame finančné prostriedky, ktoré môže Slovensko dostať v rámci sedemročného rozpočtu a tri roky (v praxi to bude viac) trvajúceho Fondu obnovy, patrí náš štát medzi prvých desať v prepočte týchto dotácií na hlavu, keď viac dostane napríklad Maďarsko, baltské štáty, Bulharsko, Chorvátsko alebo Grécko. V prípade samotného Fondu obnovy je na tom Slovensko ešte lepšie.
Medzi tými, ktorí nemôžu byť s výsledkom summitu veľmi spokojní, sú určite aj Európska komisia a Európsky parlament, hlavne tá jeho časť, ktorá nástojila na vytvorení skutočných vlastných zdrojov rozpočtu EÚ, väčších investíciách do zdravotnej únie, výskumu, boja s klimatickými zmenami. Signalizujem preto, že schvaľovanie tejto dohody v EP nebude ľahké a parlament bude možno musieť požadovať vnesenie istých korekcií do tejto dohody, ktorá by mala dlhodobé ciele a priority v spomínaných oblastiach lepšie napĺňať. Uvidíme v najbližších dňoch, diskutujeme o tom zajtra v politckých skupinách a vo štvrtok na mimoriadnom zasadnutí pléna EP.
Pokiaľ ide o menej priaznivé výsledky pre Slovensko, opakujem a pridávam, že najväčším sklamaním môže byť obrovské kresanie rozpočtu pre tzv. Fond pre spravodlivú transformáciu, čo mňa ako tieňového spravodajcu vôbec neteší. Miesto celkových 40 miliárd pôjde naň iba 20 miliárd, čo v praxi znamená aj zníženie z necelej jednej miliardy na necelú polmiliardu dotácií pre Slovensko. Ak sme sa radovali, že k uhoľnému regiónu ako je Horná Nitra by vďaka zvýšenému rozpočtu mohli ísť peniaze na zelenú transformáciu a sprievodné opatrenia nielen na uhoľný región Hornej Nitry, ale aj na uhlíkovo a energeticky náročné regióny na východnom Slovensku a dokonca aj strednému a západnému Slovensku, teraz bude treba rozhodnúť o tom, či niektoré zo spomínaných regiónov z Národného teritoriálneho plánu vypadnú alebo všetci dostanú oveľa menej.
Pokým Fond pre spravodlivú transformáciu postihol veľký rez vo Fonde obnovy, rozpočet Nástroja na podporu solventnosti koronakrízou poškodených firiem sa z toho fondu úplne stratil. To je veľká škoda, budem na to upozorňovať a uvidíme, či to bude jeho definitívny koniec alebo sa stane nejaký zázrak.
Viac nájdete aj v komentári na webe Denníka SME.
