Kríza spôsobená pandémiou kovidu sprevádzaná často aj necitlivými zásahmi vlád doviedla mnohých ľudí a množstvo podnikov do krachu alebo aspoň do ťažkej finančnej situácie. K tomu treba prirátať obrovské nárasty cien elektriny a plynu, ktoré sa už začali premietať do takej vysokej inflácie, aká ani na Slovensku nebola desiatky rokov.
Aj rozpočet EÚ na rok 2023 musí odrážať túto pochmúrnu ekonomicko-sociálnu realitu. A preto sa mi zdá až nelogické, že práve budúci rok má byť posledným rokom využívania tzv. Fondu obnovy. Pri dobrom finančnom riadení by mohlo Slovensko využiť z tohoto fondu viac ako šesť miliárd eur. Mám ale veľké obavy, či túto výzvu slovenská vláda zvládne, keď má problémy aj s čerpaním klasických eurofondov.
Ako tieňový spravodajca za sociálno-demokratickú frakciu k návrhu rozpočtu na rok 2023 vo výbore pre priemysel, energetiku a výskum som presvedčený, že popri národných vládach aj EÚ musí prispievať k utlmovaniu negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie. Zároveň všetky reformy súvisiace s prechodom na zelenšiu ekonomiku sa musia realizovať tak, aby konečný účet za ne neplatili ľudia a aby prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie neznižoval konkurencieschopnosť európskej a ani slovenskej ekonomiky.
Podporu nielen od svojich kolegov zo sociálno-demokratickej frakcie som dostal na to, aby sa prostriedky EÚ vo výraznejšej miere využívali aj na posilňovanie odolnosti európskej ekonomiky a strategickej autonómie v životne dôležitých sektoroch.
Za prioritu považujem, aby výraznejšie investície z rozpočtu EÚ išli aj na medicínsky výskum, hľadanie účinných liekov, tak na kovid, ako aj na srdcovo-cievne choroby a rakovinu, a aby sme sa nesústreďovali iba na vakcíny. Aj pomocou rozpočtu EÚ musíme zabezpečiť prístup k účinných liekom pre všetkých občanov EÚ.
Do rozpočtu sa snažím dostať aj záväzok pre EÚ a členské štáty, aby začali pracovať na povinných strategických rezervách zemného plynu a zvyšovaní bezpečnosti jeho dodávok.
