Europoslanci a najvplyvnejšie frakcie by sa mali dohodnúť, kto princíp vedúcich kandidátov reprezentuje najlepšie a dokáže sa preukázať väčšinou hlasov v EP. Potom nástojenie na princípe tzv. vedúcich kandidátov pri výbere predsedu EK bude dôveryhodnejšie a len ťažko ho šéfovia vlád budú môcť obísť. 

Skupina deviatich poslancov Európskeho parlamentu zvolených za SR vydala v pondelok vyhlásenie, v ktorom sa implicitne postavila za uplatnenie princípu tzv. “vedúcich kandidátov”, čo je iste správna vec, keďže ide o demokratickejší a transparentnejší spôsob výberu predsedu budúcej Európskej komisie berúci do úvahy výsledky volieb do EP.

Ja som sa k tejto výzve nepridal, hoci v zásade súhlasím takmer so všetkými jej požiadavkami. Nemyslím si ale, ako som aj napísal jej iniciátorom, že je táto konkrétna výzva v tomto momente veľmi užitočná a prínosná, najmä vzhľadom na to, že medzi najsilnejšími frakciami EP nie je zatiaľ zhoda, kto by mal byť tým nominovaným vedúcim kandidátom na post predsedu Európskej komisie. Treba totiž uznať, že princíp tzv. vedúcich kandidátov nie je zakotvený v žiadnej zmluve a ak ho pred piatimi rokmi šéfovia štátov aj vlád EÚ uplatnili, urobili tak hlavne kvôli tomu, že im neostávalo nič iné. Najvplyvnejšie frakcie v EP totiž uznali, že Jean-Claude Junker ako volebný líder najsilnejších ľudovcov je tým pravým vedúcim kandidátom a za nikoho iného v EP voliť nebudú. Teraz je situácia iná. Manfred Weber ako volebný líder opäť najsilnejších ľudovcov takú podporu v radoch ďalších frakcií nemá ani zďaleka. V EP druhí najsilnejší socialisti a demokrati, ku ktorým patrím aj ja, síce podporujeme tento “Spitzenkandidat” princíp, ale za toho pravého považujú a presadzujú svojho volebného lídra Fransa Timmermansa, ktorý má naozaj väčší potenciál uloviť hlasy aj v táboroch iných frakcií, ale ťažko môže rátať s podporou ľudovcov, ktorí presadzujú Webera. Ani liberáli nepopierajú princíp vedúcich kandidátov, ale takisto majú svoju favoritku. Priznajme si ale, že zatiaľ sa ani jeden zo spomínaných sa pred európskymi lídrami nevie preukázať absolútnou väčšinou hlasov.

Doterajšia absencia skutočného frontu za jedným “Spitzen kandidátom” je ale vodou na mlyn pre  tých lídrov členských štátov, ktorí tento princíp chcú obísť alebo rovno pochovať, aby mohli presadzovať vlastných favoritov, tak, ako sa to už na štvrtkovom summite EÚ pokúsil urobiť aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. A možno sa mu to aj podarí, hoci europoslanci by mali urobiť maximum pre to, aby sa tak nestalo, lebo aj to podkope dôveru voličov v spravodlivosť tohto výberu a tým aj dôveru v samotnú európsku demokraciu. Pripomínam, že francúzsky prezident dal najavo, že pre neho nie je prijateľný ani jeden z tzv. vedúcich kandidátov, teda ani kandidát ľudovcov – Manfred Weber, ani kandidát socialistov – Frans Timmermans, ani nikto z liberálov alebo zelených. Práve preto by podobnú výzvu – akú v pondelok vydala skupina deviatich poslancov zo SR – apelujúcu na dodržiavanie demokratických princípov a implicitne aj princípu vedúcich kandidátov mali zástancovia tohoto princípu adresovať skôr ako “predstaviteľom vlády SR” francúzskemu prezidentovi.

Akokoľvek súhlasím s potrebou dodržiavania demokratických princípov a z morálneho hľadiska aj s presadzovaním princípu vedúcich kandidátov (hoci ho nezakotvuje žiadna zmluva), nemohol som kvôli týmto dvom dôvodom toto vyhlásenie podporiť. Súhlasím však zo signatármi výzvy, že predsedom EK by mal byť len kandidát, ktorý má legitimitu od občanov a bude mať aj politickú a morálnu autoritu robiť rozhodnutia v menej celej EÚ. Podporujem aj to, že to musí byť osoba so silnou politickou podporou a aby sa pri výbere tejto osoby neobchádzal parlament. Takisto ako signatári výzvy, aj ja by som chcel vidieť, že na jednej z kľúčových pozícií EÚ bude aj zástupca nášho regiónu, dodal by som, priamo z regiónu V4 a samozrejme najradšej zo Slovenska. Ale aby sa toto všetko stalo, musia sa najvplyvnejšie frakcie EP – majúce väčšinu – dohodnúť na kandidátovi, ktorému dokážu prejaviť podporu a tým sa ani európski lídri voči nemu nebudú vedieť postaviť.

Dodávam iba, že som rád, že aj na frakcii socialistov a demokratov, do ktorej patrím, sme včera vyjadrili jasnú podporu princípu “vedúcich kandidátov” a jednohlasne sa na zasadnutí zdôraznilo, že vybraným kandidátom na post predsedu Európskej komisie by mal byť ten “vedúci kandidát”, kto získa najväčšiu podporu v Európskom parlamente. Mne je zatiaľ jasné, kto v rámci EP na to zatiaľ potenciál určite má.