Po včerajšom pripomínaní si 75. výročia oslobodenia našej vlasti a víťazstva nad nacizmom si dnes pripomíname 70 rokov odo dňa, keď vtedajší šéf francúzskej diplomacie Robert Schuman navrhol dať pod spoločnú európsku správu uhlie a oceľ z Francúzska a Nemecka. Vtedy niečo nepredstaviteľné.
Bolo to iba päť rokov po vojne, v ktorej proti sebe v západnej Európe tvrdo bojovali práve títo dvaja odvekí súperi – Francúzi a Nemci. Odvtedy sa tento projekt vyvíjal rýchlymi krokmi ďalej, cez zónu voľného obchodu, colnú úniu, jednotný vnútorný trh až po menovú úniu so spoločnou menou euro a schengenskú zónu bez vnútorných hraníc.
Dnešná EÚ je obdivovaná, ale aj kritizovaná, často reaguje neskoro a niekedy neefektívne. Keď zareaguje správne, berie sa to automaticky. Takmer každý si jej činnosť a vôbec prínos predstavuje inak. Stáva sa aj to, že jeden deň sa dušujeme, že jej žiadne kompetencie nebudeme odovzdávať a na druhý deň ju kritizujeme, že v danej oblasti nerobí nič.
Nielen EÚ, ale aj samotné štáty, ktoré ju tvoria, sa musia poučiť aj z korona krízy. Veľa sa mohlo urobiť skôr a lepšie. Dnes je ale na nás, aby sme nielen našim tlakom, ale aj konštruktívnym vkladom prispeli k tomu, aby EÚ slúžila k prospechu všetkých nás, občanov a štátov. Aby sme aj naďalej mohli žiť v mieri a aby Európa a spolu s ňou aj Slovensko bolo pre nás a naše deti príjemným a bezpečným miestom na život.
