Pekný, aj keď stále trochu falošný májový večer Vám prajem z takisto daždivého Bruselu, kde som sa opäť po pár dňoch ocitol, aby som svojim dielom prispel najmä do rokovaní vo svojom výbore pre priemysel a energetiku.
Pôjde najmä o návrh nového nariadenia o baterkách a baterkovom odpade a chcem pokročiť aj v spoločnej práci na skvalitňovaní a ďalšom sprístupňovaní roamingových služieb pri používaní mobilného telefónu v zahraničí.
Okrem práce na mňa ale zajtra v provizórnom zdravotnom stredisku Európskeho parlamentu čaká aj druhá dávka vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Pre zaujímavosť, na otázku, či je v mojom prípade – keďže som len pred dvoma mesiacmi prekonal COVID-19 a mám pomerne dosť protilátok už po prvej dávke – nevyhnutnou aj druhá včelička, dostal jasnú odpoveď, že vakcinačný proces treba zavŕšiť a za jeho zavŕšenie sa nepovažuje nič iné ako druhá podaná dávka. Viem, že by sa na túto tému dalo veľa diskutovať a každému uznávam jeho názor na danú vec, keďže stále nedisponujeme dostatkom relevantných informácii na posúdenie, ktorý názor je najsprávnejší.
Vzhľadom na charakter mojej práce, ja si ale druhú dávku s najväčšou pravdepodobnosťou pichnúť dám. Verím, že sa vyhnem vážnejším vedľajším účinkom a zaočkovanie mi umožní vyhnúť sa neustálemu povinnému testovaniu pri cestovaní do Bruselu a späť.
Verím, že sa Vám diskusia, v ktorej som debatoval v piatok popoludní v relácii Z prvej ruky páčila a že problematiku, výhody a úskalia tzv. covid certifikátov som aspoň trocha priblížil.
