Môj návrh revízie zdaňovania elektriny a energetických produktov, ktorý mi dnes veľkou väčšinou hlasov (55:9:11) schválil výbor, patrí do toľko v Európe skloňovaného balíka “Fit for 55”, ktorý nás má pripraviť na úspešnú zelenú transformáciu a najmä zabezpečiť až 55-percentné zníženie emisií CO2 do roku 2030.

Mojou prioritou pri revízii zdaňovania bolo nielen favorizovať zelené zdroje energie a stimulovať ich zavádzanie, ale zabrániť aj tomu, aby za zelenú transformáciu platili iba občania vyššími účtami za energie a to sa aspoň v tomto schválenom dokumente podarilo.

Znamená to, že domácnosti žijúce na hranici alebo pod hranicou energetickej chudoby by vďaka tejto revízii, ak sa s ňou stotožnia aj členské štáty, mali byť úplne vyňaté z tohto zdaňovania, čo pomôže najmä ľuďom na Slovensku.

Treba povedať, že samotnú revíziu si vyžiadalo stále platné nevyhovujúce nastavenie zdaňovania elektriny a energetických produktov. Nielenže vôbec nedáva do popredia obnoviteľné zdroje, ale dokonca daňovo favorizuje fosílne palivá, čo je pri snahe dekarbonizovať nonsens.

Zdôrazňujem, že ide o zdaňovanie konečnej spotreby, t.j. dane uvalenej na konečného užívateľa. Logika zelenej transformácie diktuje, že čím sú zdroje zelenšie, tým musia byť zdaňované menej a čím znečisťujúcejšie, tým ich treba zdaniť výraznejšie. Inak ani výrobcovia, ani distribútori a už vôbec nie koneční uživatelia sa nebudú namáhať s prechodom napríklad od uhlia k peletkám alebo od plynu k teplovzdušnému čerpadlu. Samozrejme, okrem výhodnejších daní na zelené energie, treba ich zavádzanie urýchliť masívnou finančnou podporou z rôznych fondov EÚ, čo takisto osobne veľmi presadzujem.

Niektoré štáty ako Portugalsko urobili už vo využívaní obnoviteľných zdrojov veľký pokrok, pokiaľ čo iné ako Slovensko sú len na začiatku. Jednoducho, štartovacie pozície v jednotlivých krajinách a sektoroch ekonomiky sú veľmi rozdielne, ako rozdielnymi sú aj finančné možnosti občanov EÚ a tiež existujúca infraštruktúra. Európa musí urobiť všetko pre to, aby prechod na zelenšie zdroje nezaplatili iba občania.

Pomáhať musí štát, pomáhať ale musí aj Európa a to nielen eurofondami, ale aj vhodnou daňovou legislatívou a zavádzaním rôznych prechodných období a výnimiek na ochranu tých najzraniteľnejších, ako aj ustanovením povinných sociálnych kompenzácií.

Podarilo sa mi presadiť, aby od daní boli úplne oslobodené sociálne zraniteľné domácnosti žijúce v tzv.energetickej chudobe, ktorých je na Slovensku asi jedna pätina.

Keďže táto chudoba nie je u nás, ani v niektorých iných krajinách presne definovaná, my sme aj s kolegami z iných výborov a z rôznych štátov presadili presnejšiu európsku definíciu energetickej chudoby, vrátane rizika spadnutia do nej a to aj zavedením kvantitatívnych kritérií. Zavedie sa proces monitorovania vývoja energetickej chudoby v celej EÚ, čo nám umožní vhodnejšie reagovať rôznymi stimulmi.

Členské štáty EÚ by mali vyššie výnosy z daní použiť aj na sociálne kompenzácie, ale nijako sa to nemonitoruje a nevieme, na čom sme. Preto výborom schválená revízia navrhuje zaviesť povinnosť vlád jasne reportovať, akým spôsobom boli tieto peniaze použité v prospech dorovnávania sociálnych nervností spôsobených zmenenými daňovými sadzbami na jednotlivé zdroje energie.

Z Bruselu všetkým želám pekný večer.