Konečne sme sa dočkali. Dnešný návrh Európskej komisie ustanoviť primeranú minimálnu mzdu prišiel v pravom čase – uprostred novej sociálno-hospodárskej krízy spôsobenej koronavírusom. Táto kríza totiž najviac zasahuje sektory zamestnávajúce najmä pracovníkov s nízkymi mzdami. Práve preto by to pre nízkopríjmových pracovníkov mala byť určite dobrá správa. Nemôžu to byť zasa oni, kto dôsledky krízy zaplatí cez ďalšie znižovanie beztak nízkych miezd.
Zabezpečenie dôstojného života všetkých pracovníkov nezávisle od toho, kde pracujú, a boj proti neakceptovateľnej, ale stále sa rozširujúcej “pracujúcej chudobe” je dôležitý nielen v krízovom období, ale neustále. Hoci proti ustanoveniu minimálnej mzdy budú vždy kričať pravicové a neoliberálne sily, je to nástroj, ktorého správne uplatňovanie môže mať nielen pozitívny vplyv na sociálne postavenie pracujúcich, ale môže prinášať aj ekonomické plusy.
Primeraná minimálna mzda nielen motivuje ľudí pracovať a neostávať na sociálnych dávkach, ale povzbudzuje a udržuje domáci dopyt po tovaroch širokej spotreby, znižuje nerovnosti v odmeňovaní (aj medzi mužmi a ženami), ale dokonca chráni aj samotných zamestnávateľov a to tým, že cez povinnosť vyplácať dôstojnú mzdu zabezpečuje férovú hospodársku súťaž medzi jednotlivými firmami.
Na druhej strane Európska komisia mohla ísť v návrhu tejto smernice ešte ďalej, ale v snahe urobiť ho akceptovateľnejším aj medzi vládami členských štátov, na radikálnejšie kroky odvahu nemala. Znamená to aj kompromisy. V prvom rade treba zdôrazniť, že návrh smernice neukladá členským štátom zákonom stanoviť inštitút minimálnej mzdy a už vôbec nestanovuje jednotnú výšku minimálnej mzdy v celej EÚ, ako by si to niekto mylne mohol myslieť…
Na druhej strane vytvára podmienky na lepšiu ochranu pracovníkov cez minimálnu mzdu a na jej skutočnú primeranosť. Zameriava sa na podporu kolektívneho vyjednávania o mzdách vo všetkých štátoch EÚ a na to, aby štáty, kde minimálna mzda je ustanovená zákonom, boli dostatočne stabilné a jasné kritériá na stanovenie a posudzovanie primeranosti minimálnej mzdy a jej včasnú a pravidelnú aktualizáciu. Je to teda akási poistka pre pracujúcich pre obdobie vládnutia pravicových strán, odmietajúcich nielen minimálnu mzdu, ale aj kolektívne vyjednávanie.
Pripomínam, že zákonom je minimálna mzda ustanovená v 21 štátoch, vrátane Slovenska, zatiaľ čo v šiestich štátoch sa dohaduje výlučne kolektívnymi zmluvami, ktoré sú výsledkom vyjednávania sociálnych partnerov. O konečnej podobe budeme -my europoslancami – s vládami štátov rokovať v nadchádzajúcich mesiacoch.