16. marec 2020
Úplne chápem sklamanie a v niektorých prípadoch až rozhorčenie ľudí, ktorým sa zdá, akoby Európska únia a jej inštitúcie neurobili takmer nič alebo len veľmi málo pre pomoc vo vlastných členských štátoch čeliacich zdravotnej, hospodárskej a sociálnej kríze vyvolanej pandemickým šírením koronavírusu. Ale pre spravodlivosť treba zdôrazniť, že to nie je tak a Európska komisia, ako aj Európsky parlament prijali viacero iniciatív, ktoré sú určite užitočné a mali by uľahčiť boj s touto novodobou pliagou.
Môžeme sa určite pozerať kriticky na zdanlivú pomalosť prijímania týchto opatrení a často aj na ich polovičatosť. Žiadal by sa oveľa pružnejší prístup a akoby chýbalo jasné líderstvo v tomto boji. Do istej miery sa pod to podpisuje aj fakt, že opatrenia v oblasti verejného zdravia sú komptenciou členských štátov a inštitúcie EÚ tu zohrávajú iba doplnkovú a podpornú úlohu.
Aj ja by som chcel, aby sa toho už dávno urobilo viac a aby sa predvídavo zasiahlo tam, kde EÚ zasahovať môže. Aj dnešný návrh zákazu cestovania do EÚ z tretích krajín mohol prísť oveľa skôr. Koordinácia v oblasti zavádzania karantény mohla byť lepšia a možno by štáty ako Slovensko, Česko alebo Rakúsko ani nemuseli pristúpiť k zatvoreniu hraníc, čo tak silno kritizujú najvyšší predstavitelia Komisie a Parlamentu ako jednostranné opatrenia. Ak by Brusel skomplikoval predaj zdravotných pomôcok do tretích krajín oveľa skôr, možno by niektoré štáty nepristúpili k obmedzeniu dodávok rúšok, ventilátorov a respirátorov ani v rámci EÚ.
Je pravda, že zákaz vývozu zdravotníckeho materiálu z jednej krajiny EÚ do druhého štátu je v rozpore s voľným pohybom tovaru, ale koho to dnes zaujíma, keď sa už viaceré štáty obávajú, či budú ich kapacity stíhať nápor pacientov potrebujúcich napríklad ventilátory. Súhlasím s tým, že ak chceme, aby sa uplatňovala ozajstná solidarita, tak sa musíme podeliť o ochranné oblečenia a masky a treba ich dopraviť tam, kde to práve v danom okamihu najviac potrebujú. Ale krajiny, ktoré dnes takýto potrebný materiál poskytnú inému štátu, musia mať záruku, že keď ho napríklad o pár týždňov, alebo možno už o pár dní budú pre svojich občanov potrebovať, tak ho ihneď aj dostanú. A túto koordináciu by mali zabezpečovať na to určené inštitúcie EÚ.
Ako som už spomínal, veľa sa už v tejto kríze vyvolanej koronavírusom podarilo urobiť, spomeniem opakované vyčlenenie stoviek miliónov eúr na výskum vakcín, diagnostiky a liečenia COVID-19, formovanie nového Fondu, ktorého prostriedkami, či už priamymi dotáciami alebo pôžičkami sa budú zmierňovať ťažké sociálne a ekonomické dôsledky tejto krízy. Štáty privítajú väčšiu flexibilitu v pravidlách poskytovania štátnej pomoci, vo fiškálnej oblasti a podnikatelia akési úverové prázdniny a odklady platenia daní.
Viaceré návrhy Komisie musia ale ešte schváliť členské štáty a europarlament. Potrvá ale, pokiaľ sa tieto opatrenia prejavia a ľudia ich začnú pociťovať. Verte mi, sám by som bol rád, keby sa podarilo dosiahnuť viac a keby sa reagovalo skôr. A uznám aj tým, ktorí tvrdia, že sa dalo všetko robiť účinnejšie, napríklad ako na Taiwane alebo v Južnej Kórei a to neplatí len pre inštitúcie EÚ, ale aj samotné členské štáty. O to viac teraz potrebujeme solidaritu a spoluprácu, aj medzi členskými štátmi, nie je normálne, ak je Čína Taliansku nápomocnejšia ako štáty EÚ. Na zmierenie šírenia COVID-19 potrebujeme ale aj disciplínu všetkých našich občanov, dodržiavanie zákazov a usmernení a isto nepotrebujeme politikárčenie a vytĺkanie politického kapitálu.
Verím, že Slovensko bude aj naďalej prijímať adekvátne opatrenia predvídavo a nie až ako reakciu na krízový vývoj.
