Zatiaľ aspoň akési humanitárne prímerie ohľadom vojnového konfliktu v Náhornom Karabachu dosiahli v Moskve za sprostredkovacieho úsilia ruského prezidenta Vladimíra Putina a šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova Arménsko a Azerbajdžan. Určite je to konečne prvá dobrá správa. Je ale jasné, že rokovať treba ďalej a to najmä v rámci formátu tzv. Minskej skupiny OBSE. A je ešte jasnejšie, že dlhodobo prijateľnú dohodu bude pre obe strany veľmi ťažké dosiahnuť, keďže ustúpiť a urobiť kompromisy budú musieť obe strany a zatiaľ to na to nevyzerá.Mimochodom, vo svojom stredajšom vystúpení v pléne EP v Bruseli som zdôraznil, že je odsúdeniahodná otvorená podpora jednej z bojujúcich strán – Azerbajdžanu – zo strany Turecka, kandidáta na členstvo v EÚ a člena NATO. Vyjadril som sklamanie, že sa v EP nenašla vôľa na prijatie rezolúcie, v ktorej by sme vyzvali všetky regionálne veľmoci, aby sa zdržali akejkoľvek podpory jednej z bojujúcej strán. “Zatiaľ čo Rusko napriek dohode o vojenskej pomoci s Arménskom zaujíma celkom racionálny a takmer neutrálny postoj, tak aj Turecko musí prestať s otvorenou podporou Azerbajdžanu…”, povedal som a najnovšie udalosti mi dali za pravdu. Postoj zvolený Ruskom priniesol prvé plody sprostredkovaného prímeria dosiahnutého dnes ráno v Moskve.
Práve preto som nedokázal podpísať vyhlásenie slovenských poslancov EP a NR SR o konflikte v Náhornom Karabachu, ktoré akokoľvek bolo dobre mienené a volalo po zastavení bojov a obnovení rokovaní, iba málo výstižne hovorilo o správaní sa regionálnych veľmocí Ruska a Turecka a dávalo im akoby rovnaké ohodnotenie. Vyhlásenie totiž vyzýva Rusko a Turecko, aby sa prestali angažovať v tomto konflikte a využili všetky možnosti na nastolenie mieru.
V tomto prípade ale Rusko, nezávisle od toho čo si kto myslí o povahe tamojšieho režimu alebo o o tom, komu predáva zbrane, prejavilo celkom rozumný postoj. Ukázalo sa tiež, že na rozdiel od Turecka otvorene podporujúceho iba jednu stranu, Rusko nie je nepriateľom ani pre Azerbajdžan a svojim angažovaním sa tento raz určite prispelo k vyrokovaniu prímeria, po ktorom sme všetci volali. Asi by sme boli radšej, keby sa to podarilo Európskej únii, ale hlavné bude, ak sa zastavia krvavé boje. A hlavne, aby sa už ani neobnovili.
