- Z nadchádzajúcich eurovolieb vzíde fragmentovanejší a rozdelenejší Európsky parlament, v ktorom sa bude oveľa ťažšie nachádzať dohoda aj v zdanlivo jasnejších otázkach. Niekoľko dní pred voľbami je tiež evidentné, že v Európskom parlamente posilnia tzv. populistické, radikálne a krajne-pravicové sily, hoci sa zdá, že výraznejšie ovplyvňovať chod Európskeho parlamentu nedokážu, keďže v tzv. hemicykli neobsadia viac ako tretinu kresiel. Ale bude to mať priamy vplyv, aké záujmové koalície sa v EP v júli vytvoria.
- Kampaň ukázala zmenu taktiky populistických a anti-európskych síl, ktoré už nevolajú po vystúpení svojich štátov z EÚ, ale chcú ju “rozobrať” zvnútra. Zároveň sa rozhodli pred voličmi demonštrovať jednotu základných záujmov a preto sa opakovane schádzali v rôznych metropolách a hovorili iba o tom, čo ich spája a čo sa voličom páči, najmä o potrebe boja s ilegálnou migráciou. Spája ich aj zvaľovanie viny za všetko zlé na Brusel a deklarovaný boj s korupciou a klientelizmom vládnucich strán…
- Intenzívna kampaň anti-európskych a populistických síl, ale aj vyložene krajne-pravicových síl isto zmobilizuje ich voličskú základňu takmer do takého stupňa, ako vo voľbách do národných parlamentov, čo sa vo voľbách do EP ani zďaleka nedarí stranám tzv. hlavného prúdu. Ich aktivita ale predsa len pridá v účasti niekoľko percent aj stranám oscilujúcim, či už viac zľava alebo viac sprava okolo politického stredu, hlavne ak sa dali na intenzívnu a mobilizačnú kampaň. Hrozba výraznejšieho úspechu tzv. krajne-pravicových síl a kríza tzv. tradičných strán ale isto viac zmobilizuje voličov iných, nových “progresívnejších” strán, ktoré máme vo zvyku označovať za liberálne, progresivistické alebo aj ultraliberálne a ktoré lovia najmä v tábore mladých presvedčených Európanov, nekriticky prijímajúcich všetko, čo z EÚ prichádza.
- Výnimkou nie je ani Slovensko, kde sa v predovolebnej kampani popri tradičných stranách zintenzívňuje najmä prítomnosť krajne-pravicovej strany a progresívno-liberálneho celku. To sa určite odrazí nielen na zvýšenej volebnej účasti, ktorá bude vyššia ako uplynulých 13 percent (účasť voličov zo Slovenska nebude už pravdepodobne najnižšou ani v rámci celej EÚ), ale aj na novej skladbe delegácie europoslancov zo Slovenska, kde ku strane Smer-SD, za ktorú kandidujem aj ja, sa pridajú aj strany, doteraz v EP neprítomné. Možno to spôsobí aj to, že slovenským europoslancom sa už nebude dariť tak často dosahovať dohody medzi sebou a ani si spoločne sadnúť za obedový stôl. To ale bude mať aj pozitívny efekt v tom, že bude viac politicko-ideologických sporov a nuda, na ktorú sa často odvolávali novinári, sa zo slovenského výseku europarlamentu vytratí a ľudia budú jeho prácu viac spoznávať.
- Ako som naznačil v úvode, doterajšej európskej “takmer koalícii” európskych ľudovcov a socialistov nastanú vo ťažšie časy a takmer isto stratí pohodlnú väčšinu 55% kresiel a buď sa o moc bude musieť deliť s inými politickými skupinami alebo sa táto stará koalícia po desaťročiach roztrhne a vytvorí sa úplne nová ľavicová socialisticko-zelená väčšina, ktorá ale bude krehká a ľahko zraniteľná alebo ľudovci pristúpia na pakt s pravicovejšími a nebodaj aj krajne-pravicovými stranami.
- Už teraz je ale možné povedať, že výraznejšie väčší vplyv na dosahovanie dohôd v protirečivých témach ako migrácia, dane, obrana a hlavne kde z európskej integrácie upustiť a kde pridať bude aj naďalej mať ako fragmentovanejší europarlament prítomnosť populistických a výraznejšie pravicovejších síl vo viacerých vládach členských štátov.
- Tieto voľby by mali byť dôležité aj preto, že by sa mal opäť (ako v roku 2014) uplatniť princíp výberu budúceho predsedu Európskej komisie (takmer premiéra EÚ) podľa ktorého na jej čele môže stáť iba niekto spomedzi volebných lídrov jednotlivých európskych politických rodín. Dnes ale nie je v tomto smere nič isté, keďže z viacerých členských štátov, napríklad z “oboch F” (Francúzsko a Fínsko) sa ozývajú hlasy, že výber nominanta na tento post je biznisom pre hláv štátov a šéfov vlád. Pokojne sa môže stať, že predsedom Európskej komisie bude nakoniec jeden zo súčasných premiérov alebo bývalých komisárov, ktorých medzi volebnými lídrami európskych politických skupín nenájdete. Uvidíme…
- Celkovo možno povedať, že tieto voľby budú oveľa významnejšie ako iba akýsi test pred parlamentnými voľbami. Nakreslia trend, ktorým EÚ pôjde ďalej, či “európsko-konštruktívne” sily získajú nielen prevahu, ale aj schopnosť presadiť riešenia, ktoré budú prínosom nielen pre štáty, ale budú skôr v záujme občanov ako veľkých, často nadnárodných a mimo-európskych spoločností.
- Na záver mi dovoľte iba zopakovať moju výzvu, aby ste išli voliť a zvážili, či chcete do EP poslať ľudí schopných dosahovať dohody, ľudí konštruktívnych a odborne zdatných, ktorí vedia, čo môžu v EP reálne presadiť v záujme občanov Slovenska a ako to urobiť alebo ľudí, ktorí aj napriek dobrým úmyslom a ľúbivým sľubom v tom europarlamente veľa presadiť nedokážu. Viem, že mi mnohí z rôznych príčin svoj hlas nechcete dať, ale ak ste pri čítaní dospeli až sem, už aj to je dobrý signál.
