Česi a Slováci si dnes pripomenuli 75. výročie oslobodenia svojej vtedajšej vlasti a víťazstvo nad nemeckým nacizmom a fašizmom. Som rád, že v televíznom prenose vystúpili dnes večer pri tejto príležitosti všetci najvyšší ústavní činitelia, prezidentka, predseda parlamentu a premiér, aby sa poďakovali všetkým naším osloboditeľom. Bratislavský hrad dôstojne osvietili obrovským nápisom OSLOBODENIE.

Ale to je v tomto kontexte pozitívne všetko, keďže inak prevláda smútok z toho, že zintenzivňujúca protiruská kampaň neutícha ani v týchto dňoch, keď si pripomíname oslobodenie vlasti, na ktorom zásluhu mali hlavne hrdinské vojská Červenej armády a v niektorých okresoch aj vojaci rumunskej kráľovskej armády. Protiruská hystéria sa na nás valí z rôznych strán, z radov niektorých politikov, novinárov a aktivistov, ktorí akoby si ani nevážili desaťtisíce obetí na životoch príslušnikov Červenej armády. Našťastie nie sme ešte tak ďaleko ako v Prahe, kde dokonca odstránili sochu veľkému sovietskemu maršálovi Ivanovi Konevovi, ktorý viedol slávnu Karpatsko-dukliansku operáciu a naopak stavajú pomníky tzv. Vlasovcom, ktorí predtým bojovali po boku s Hitlerom.

Ale pozerajúc niektoré relácie a čítajúc niektoré články sa mi zdá, akoby sme si mali začať zvykať, že k oslobodeniu Česko-Slovenska nedošlo hlavne zásluhou Červenej armády a druhú svetovú vojnu nerozpútalo hitlerovské Nemecko, ale nemeckí nacisti spolu so Sovietskym zväzom súčasne a rovnakým dielom. A to nielen, že nie je pravda, ale je to obrovská neúcta k všetkým tým životom, ktoré položili sovietski vojaci za našu slobodu. Vzdať hold a uctiť si pamiatku všetkým osloboditeľom predsa neznamená, zakrývať si oči pred inými zločinami stalinizmu.